reklama

Nedeľný obed alebo operácia Púštna búrka

Nesmierne rada hostím v nedeľu na obed celú svoju rodinku. Nevarím často, a tak sa mi táto aktivita ešte nestihla zunovať. Okrem toho si vždy vymyslím nejaké „prefíkané“ menu, pozostávajúce aspoň zo štyroch chodov a zo zásady sa vyhýbam tradičným slovenským pokrmom ako vyprážané čokoľvek so zemiakmi a podobne. A tam je pes zakopaný.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (6)

Nedeľný obed pre mňa tým pádom začína už niekedy v utorok. Vtedy vyťahujem zbierku svojich kuchárskych kníh a dávam sa do zostavovania realizovateľného menu.
Teda prvá fáza je štúdia feasability (v novoslovenčine fízibility) čiže realizovateľnosti.Treba si totiž uvedomiť, že väčšina moderných kuchárskych kníh nie je pôvodne určených pre slovenské prostredie. Máme všelijaké talianske, stredomorské, francúzske a ja neviem aké ešte kuchárky (ja aj jednu švédsku) a tam sa veru hojne uvádzajú prísady, ktoré zohnať na našom trhu vôbec nie je jednoduché.Napríklad také čili papričky, trebuľka, syr gruyère, stilton ... kvaka, a podobne.
Čiže vytriedim recepty, s prísadami, o ktorých neviem, či sú meno, mesto, zviera, vec, poťažmo chlapček, či dievčatko ....Pri zostavovaní menu sa snažím zharmonizovať predjedlo s polievkou a s hlavným jedlom, múčnik už môže byť aj niečo úplne mimo.
Ďalším kritériom je náročnosť a doba prípravy. Keď má človek hostí, nechce tráviť obed v kuchyni prípravou nejakého rafikovaného chodu. Čiže finálna fáza varenia musí byť jednoduchá.
Takto zostavené menu potom rozkúskujem na suroviny. S kontrolným zoznamom, za ktorý by sa nemusel hanbiť ani pilot F17-ky vkráčam do kuchyne, zistiť, čo máme a čo budeme naháňať po všetkých bratislavských supermarketoch.
Nákupné výjazdy začínajú najneskôr vo štvrtok. A aby to nebolo až také jednoduché, niektoré prísady majú v Tescu, iné v Hypernove a vždy nakoniec musím ísť aj do Terna. Ešte sa mi nepodarilo zohnať všetky potrebné suroviny vo výlučne jednom supermarkete.
Samozrejme, nie všetky prísady človek môže kúpiť už vo štvrtok, s niektorými, aby boli čerstvé, treba počkať do soboty, čiže štvrtkový okruh po supermarketoch slúži aj rekognoskačným účelom, aby bol sobotný okruh čo najefektívnejší.V sobotu ráno nastáva druhé kolo nákupov. Najprv „miletička“ a potom supermarkety. Postupne do autíčka pribúdajú igelitky a keď pristanem pred domom, pripadám si ako profesionálna mulica, keď to mám všetko vyvláčiť do bytu. Ale veď som silná žena ...
Sobotňajšie popoludnie je dedikované debordelizovaniu bytu, ktorý týždeň čo týždeň zapadá prachom (hoci neviem, či to upratovacie úsilie nie je púhy masochizsmus, keďže moji rodičia nosia so sebou psa nesmierne výkonného v produkcii voľne lietajúcich chlpov).
Po poľudštení môjho obydlia sa presúvam do kuchyne a začína sa fáza „predvárania“. Našťastie, aspoň polievky a väčšina dezertov sa dajú urobiť v predvečer hostiny. A tak si na stôl rozložím kuchárku, lebo napriek svojej trénovanej tlmočníckej pamäti si nie som schopná zapamätať ani ten najjednoduchší recept.
Polievka obyčajne nie je problém, zatiaľ som len raz svoje exploratívne nadšenie trošku prehnala a studená talianska polievka so sekanými mandľami skončila takmer kompletne v záchode.
Polievka teda chladne na sporáku a ja sa púšťam do dezertu. To už je vec zapeklitejšia, lebo cesto nemusí naskočiť, môže prihorieť, alebo sa neprepečie. Alternatív je nespočetné množstvo a ešte som ich všetky nepreverila. Preto si skôr vyberám dezerty úplne „blbuvzdorné“ napríklad tiramisu, ktoré sa nemusí piecť, alebo iné cudzokrajné zákernosti nevyžadujúce pri príprave prechod ohňom.Polomŕtva z celodenného úsilia padám do postele a nastavujem budík na nedeľné ráno.
Nedeľu začínam sťahovaním kuchynského stola do obývačky. V kuchyni by sme sa všetci nespratali a okrem toho, moja kuchyňa počas vrcholnej fázy nedeľného obeda pripomína skôr Bagdad po zvrhnutí Saddáma Husajna, než ľudské obydlie.
Stôl mám teda pripravený, stoličky tiež, ešte vyleštím poháre a príbory a zistím, že nemám servítky. No fajn. Servítky si hostia budú musieť priniesť vlastné, jedine ... jedine že by som zistila, že som zabudla nejakú dôležitú prísadu a predsa len ešte pobežím do obchodu (čo sa mi stáva len v 50% prípadov, takže pravdepodobnosť nie je až taká vysoká).
Keďže obyčajne mám v kuchyni revolučné tendencie, nevarím zemiaky ani ryžu, jediná príloha, ktorú som svojej ťažko kulinársky skúšanej rodine ochotná naservírovať sú cestoviny, alebo zelená fazuľka. (V závislosti od ostatných súčastí hlavného jedla). Zatiaľ zásadne neprotestovali. Teda okrem psa, ktorý má zemiaky podstatne radšej než cestoviny. Asi sa blbo hryzú. No ale, život je pes. Aj ten psí. Náš havo si to ale vynahradí všelijakými pamlskami, ktoré nám pri obede neustále „padajú“ zo stola.
Všetky prvky obeda mám presne časovo naprogramované tak, aby sme mohli o pol jednej začať. A našťastie v mojej rodine všetci trpíme syndrómom dochvíľnosti, takže nič neprihorí, nevykypí a má aj akurátnu teplotu, keď dorazia hostia.Teraz však pre mňa začína najnáročnejšia fáza ... krátke šprinty medzi sporákom a jedálenským stolom, v snahe mať obe situácie pod kontrolou.
V tejto situácii by sa zišlo služobníctvo. Ale nakoniec, ako silná a schopná žena zvládam aj túto výzvu a konečne si môžem aj ja sadnúť a vychutnať si aspoň kávu.
V kuchyni ostala kopa nedojedeného jedla – obyčajne varím také kvantá, ako keby som očakávala na obed aspoň Čenkovej deti – no všetci sa tvária, že sú sýti. Čas s rodinkou mi ubehne vždy veľmi rýchlo, ale nedeľný obed sa končí až po prebojovaní sa cez horu riadu a pozametaní psích chlpov. Niekedy v podvečer.Ďalšie manévre tohto druhu organizujem najskôr o mesiac.

Mária Mlynarčíková

Mária Mlynarčíková

Bloger 
  • Počet článkov:  30
  •  | 
  • Páči sa:  0x

nepokojná duša, stále v pohybe Zoznam autorových rubrík:  FotografieCestovanieO jazykuSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu