reklama

Nie som Majka!

„Keby som bol žena menom Mária a niekto ma nazval „Maja“, tak ho poprosím, aby ma už tak nevolal. Aspoň „Majka“…“

Písmo: A- | A+
Diskusia  (21)

Tak takúto reakciu som si minule našla v diskusii na svojom blogu. Okrem toho, že bola mierne mimo článku, ku ktorému sa vzťahovala, prekvapilo ma, že sa niekto pozastavuje nad tým, ako som sa podpísala.
Nuž možno som „poškodená“ tým, že sa veľmi často vyskytujem v neslovenskom prostredí, ale slovenský zvyk zdrobňovať krstné mená sa mi zdá viac než zvláštny.
Teda, aby sme sa pochopili. Nemám nič proti tomu, ak ma niekto, kto mi je naozaj blízky, oslovuje nejakou zdrobnelinou alebo milou prezývkou, ale prečo by ma mali cudzí ľudia oslovovať, ako keby som bola malé dievčatko?
Mám pocit, že je to prežitok z minulosti. Z čias, keď ženy neboli ani natoľko „rovnoprávne“ ako sú dnes. Mohli sa v podstate len milo tváriť a čakať, že sa ich niekto opýta, či sú „pani“ alebo „slečna“ „Marienka“. Aj túto otázku dnes považujem za dosť nevhodnú. Ja sa tiež žiadneho chlapa nebudem pri prvom stretnutí pýtať, či je slobodný, alebo ženatý. (Aj keby ma to neviem ako zaujímalo, považovala by som to za neslušné – je to predsa súkromná vec.) Ale opakujem, je to asi tým, že som nevyrástla na Slovensku. Zaujímalo by ma, ako to vnímajú skutočné slovenské odchovankyne. V Nemecku, kde som chodila na vysokú školu by nikoho ani len nenapadlo, aby ma oslovoval „Fräulein“ (teda slečna) hoci som bola slobodná. Jednoducho od určitého veku sme všetky hromadne prešli do stavu „Frau“ a basta. Možno aj takto sa dá pomaly ale isto presadzovať zrovnoprávnenie mužov a žien. V anglicky hovoriacich krajinách si túto otázku tiež už vyriešili. Predpokladám, že aj v mnohých ďalších. Niekedy to zachádza až priďaleko, až je tá „politická korektnosť“ skôr kontraproduktívna. Postavenie žien sa sotva zlepší tým, že sa budú všade uvádzať ako „občianky a občania“ alebo „študentky a študenti“. Skôr naopak, nemali by sme poukazovať na povrchové rozdiely medzi nami. Nejde o slová, ide o to, ako konáme a ako sa chováme voči sebe.
Nepovažujem sa za feministku. Pokojne mi môžete podržať otvorené dvere, pomôcť s niečím ťažkým alebo inak sa „gentlemansky“ prejaviť. Myslím, že som úplne „štandardná“ moderná žena a preto chcem, aby ma ľudia vnímali ako človeka a nie ako „pani“ alebo „slečnu“ alebo „Majku“. Keby sa bol pod článok podpísal Ondrej, hádam by nikoho nenapadlo, aby mu navrhol, že sa má titulovať „Ondrejko“. To by bolo asi veľmi smiešne. Prečo to nie je smiešne, keď ide o ženu? Je žena niečo menej? Musí sa teda „zdrobňovať“?
Myslím, že väčší prospech by sme mali z toho, keby sme za rovnakú prácu dostali rovnaký plat. Keby muži neboli uprednostňovaní v zamestnaní, len preto, že u žien-matiek je väčšia pravdepodobnosť, že budú častejšie doma s deťmi. Keby sa vytvorili podmienky nato, aby viac žien CHCELO ísť do politiky. Nie aby tam boli ženy, ktoré naplnia istú „kvótu“.
„Zdrobnelinky“ okrem toho vôbec neznamenajú, že osoba takto oslovená je nám niečím blízka. Do očí sme si Zuzky, Janky, Marienky a za chrbtom si nevieme prísť na meno. Buďme úprimnejší. Oslovujme sa ako dospelí ľudia bez pretvárky.

Mária Mlynarčíková

Mária Mlynarčíková

Bloger 
  • Počet článkov:  30
  •  | 
  • Páči sa:  0x

nepokojná duša, stále v pohybe Zoznam autorových rubrík:  FotografieCestovanieO jazykuSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu