V diskusii na obhajobu ceny nového webu SNG som sa dočítala, že veď tá cena za dielo vôbec nie je taká premrštená, keď sa zoberú do úvahy aj náklady na preklad, ktoré vraj boli 5700 eúr. Neviem, čo je na tejto informácii pravdy, no nebolo mi viac treba a hneď som si aj išla kliknúť, že čo za zázraky to tam majú. pokračovanie článku
Mám synovca! Keďže je to v našej rodine prvé bábo, je to veľká udalosť a človek je náchylný občas kúpiť aj veci, ktoré možno nie sú úplne nevyhnutné pre život kojenca, ale čo by teta zo samej lásky neurobila, pravda.
A tak som pri nedávnom nákupe potravín zabrúsila aj do oddelenia s detskými vecami. Že kúpim nejakú pestrú hračku, hrkálku alebo niečo, čo bude malého chvíľku zabávať. pokračovanie článku
Vždy som závidela ľuďom, ktorí mali veľké sebavedomie, boli o sebe presvedčení a vôbec by ich nenapadlo o sebe pochybovať. Ja som skôr opačný prípad, stále mám pocit, že je čo vylepšovať a učiť sa. pokračovanie článku
Prvé jarné sobotné popoludnie a ja namiesto toho, aby som sa po týždni strávenom v tlmočníckej kabíne bez denného svetla a s recyklovaným vzduchom išla vyvetrať, veziem sa na valné zhromaždenie našej asociácie. Sedím v električke, nálada pod bodom mrazu, a tu mi na Obchodnej udrel do oka veľký plagát, tuším, Slovak Pubu. pokračovanie článku
Keď je ďaleko do Ázie, urobte si Áziu doma.
Včera som vlastne chcela ísť na stretnutie fanúšikov streetphoto. Nuž ale, nejak som sa zdržala na úrade (prečo si všetci nechávame to blbé priznanie až na posledný moment?) a potom ma prikvačil hlad. A tak som si povedala ... prečo si neurobiť namiesto streetphoto radšej „food art“. pokračovanie článku
Juhovýchodná Ázia je skvelým miestom na pozorovanie ľudí. Jednak sa veľká časť života odohráva na ulici a druhak ich spôsoby, či správanie sú často dosť odlišné od tých „našich“. Veď kto by v Európe chcel v podrepe vychutnávať svoj obed, či večeru. A napríklad v takom Vietname je to úplne bežné. Ľudia nepostávajú, ale počupujú. (teda to je slovo ... ;-)) Alebo si na ulici necháte urobiť novú frizúru, či pedikúru, a možno si necháte vyhľadať vši. pokračovanie článku
Prvou vecou, na ktorú si človek zo západnej civilizácie musí v Thajsku zvyknúť, sú čudesné pravidlá cestnej premávky. Až by som bola náchylná povedať, že nie sú žiadne, keďže aj červená na semafore, zdá sa, má čisto dekoratívnu funkciu. pokračovanie článku

Tajomná sila ma stále ťahá na nové miesta, poznávať nepoznané. Neposedím a neposedím. A hoci aj v Európe sú miesta, kde moja noha ešte nevkročila a miesta, na ktoré sa rada vraciam, predsa len ma Európa už až tak neláka. Moja túlavá duša sa zamilovala do Ázie. pokračovanie článku
Prekvapilo ma, ako sa v diskusiách Slováci tešia z írskeho odmietnutia Lisabonskej zmluvy. pokračovanie článku
V dávnej mojej študentskej minulosti som si vylepšovala finančnú situáciu rôznymi brigádami. pokračovanie článku
Kedysi dávno som sa v rámci „Dejín ekonomických teórií“ učila, že zhruba sa dá systém štátneho zasahovania do života ľudí kategorizovať ako „pestúnka“ – postará sa za občana o všetko a „nočný strážnik“ ktorý sa stará čo najmenej. Neviem, kam zaradiť Slovensko. Chýba mi kategória „šikanovateľ“. (Nenapadá mi slušný výraz, ktorý by realitu vystihol) pokračovanie článku
Aj majster tesár sa občas utne. Moderátorovi v rádiu sa podarí brept, ktorý sa potom dostane napríklad do „hitparády okamihov“. Tlmočníci nie sú výnimkou. pokračovanie článku
Nedávno bol rozhovor v SME s kolegyňou tlmočníčkou, ktorá prezentovala naše povolanie a v diskusii k článku sa ozvali aj hlasy za úplné zrušenie tlmočenia a za to, aby všetci hovorili len po anglicky. Nebolo to po prvýkrát, čo som sa s podobnými reakciami stretla. pokračovanie článku
Múdro sa hovorí, že aká matka, taká Katka, aký požičaj, taký vráť. A možno existujú ďalšie múdre prirovnania, len mi teraz žiadne nenapadá. pokračovanie článku

Tlmočníci (aj prekladatelia) sú podľa mňa tak trošku zvláštna chasa. Pre mnohých nezainteresovaných pozorovateľov môže táto profesia vyzerať veľmi nenáročne. Veď vlastne len „rozprávame“ poťažmo „prepisujeme“ múdrosti iných, sami vlastne nič nevieme, do ničoho sa nerozumieme a v podstate sme len veľmi drahá zbytočnosť. pokračovanie článku

Jar je pre mňa najkrajšie ročné obdobie. Aj jeseň síce môže mať svoje pekné stránky, ale na jar sa nechytá. pokračovanie článku
Je to už takmer rok, čo platia nové bezpečnostné predpisy v leteckej preprave. Stanovujú, čo si môže pasažier so sebou vziať na palubu lietadla. Príde na bezpečnostnú kontrolu a tam mu zabavia parfum, fľašu s vodou, zubnú pastu v tube, krém a všetko, čo by mohlo pripomínať tekutinu. Teda, pokiaľ nádobka, v ktorej sa tekutina nachádza nepresahuje objem 100 ml, vtedy ju bezpečnostní pracovníci zabalia do priehľadného igelitového vrecúška, čím zásadne zvýšia bezpečnosť pasažierov a môžete si ju ponechať. pokračovanie článku
Všetko sa to začalo tak jednoducho. Mama bude mať šesťdesiatku a keďže už dávno snívala o novej kuchyni, rozhodli sme sa s bratom, že jej tento sen splníme. Naivne som si myslela, že obnova maličkej panelákovej kuchyne nemôže byť problémom. Veď treba len zhodiť a nahodiť pás kachličiek a vymaľovať. pokračovanie článku

„Keby som bol žena menom Mária a niekto ma nazval „Maja“, tak ho poprosím, aby ma už tak nevolal. Aspoň „Majka“…“ pokračovanie článku

Musím povedať, že Odin, Thor a spol. ma asi majú v láske, lebo vždy keď sa zatúlam do "Benátok severu" prichystajú mi severskí bohovia nádherné počasie. Je síce pravda, že mi raz v januári takmer odmrzla hlava, ale to som si na vine sama, kto sa vyberie v zime na sever bez čiapky ... pokračovanie článku

Po niečo vyše roku svojpomocného štúdia švédčiny nastal 16. júla konečne deň D, a ja som sa opäť vybrala ďalekú cestu na sever. pokračovanie článku

Keď som sa pred pár rokmi presťahovala z petržalskej dvojgarsónky do „širšieho centra“ hlavného mesta, zablahoželal mi kamarát slovami – Maja, konečne sa z teba stala slušná žena. Môj petržalský panelák síce nepatril k tým úplne najhorším, ale ľudské výlučky rôzneho druhu človek predsa len z času načas objavil, či už vo výťahu, alebo na schodisku. pokračovanie článku
Keď bola v Bratislave mrznúca hmla neodolala som a vybrala som sa na fotografický lov. Bohužiaľ moje ľudské oko je ďaleko dokonalejšie ako moje "fotografické oko" ale napriek tomu, pre potešenie iných ľudských očí som sa rozhodla zopár záberov tu uverejniť. pokračovanie článku
Bola raz jedna reklama. V tej reklame nádherná mladá štíhla a opálená žena v plavkách vystúpi z mora a sebaistým krokom vojde do kiosku na pláži, kde si pod žiadostivým pohľadom predavača vyskúša aj vyberie asi troje okuliarov. Pristúpi k pultu a zneistený predavač sa jej pýta : a platiť budete ako? Mladá žena sa len jemne pousmeje vytiahne spod plaviek malú plastikovú vecičku a povie: s mojou VISA kartou. Hlas z pozadia nám potom ešte prízvukuje – VISA – tú slobodu si doprajem. pokračovanie článku
Nesmierne rada hostím v nedeľu na obed celú svoju rodinku. Nevarím často, a tak sa mi táto aktivita ešte nestihla zunovať. Okrem toho si vždy vymyslím nejaké „prefíkané“ menu, pozostávajúce aspoň zo štyroch chodov a zo zásady sa vyhýbam tradičným slovenským pokrmom ako vyprážané čokoľvek so zemiakmi a podobne. A tam je pes zakopaný. pokračovanie článku
V angličtine je jedno múdre príslovie – be careful what you wish for, it may come true – buď opatrný, čo si želáš, mohlo by sa ti to splniť. pokračovanie článku
Dnes je nádherný jesenný deň. Ako vyšívaný. Sychravý, studený a smutný. pokračovanie článku
Zriedkakedy si poviem, že za socíku bolo lepšie. Teda, v podstate nikdy. pokračovanie článku
Ženy vraj, keď sú frustrované, idú na nákupy a náladu si vylepšia novým oblečením alebo topánkami. Neviem, čo je na tom pravdy, u mňa je to presne naopak. pokračovanie článku
Vstupujem cez budovu W. Churchilla. Tu sú väčšinou kancelárie, dve – tri väčšie zasadačky, bar a poslanecká jedáleň. Víta ma cigaretový dym. Nedávno sa do tejto časti budovy presťahoval fajčiarsky „kútik“. pokračovanie článku
Tak a máme nový most.
Teda skôr ďalší, keďže Nový už nejaký ten rok máme.
Neodolala som, hoci obyčajne, keď sa niečo nové otvára, radšej si mesiac-dva počkám, kým opadne prvé nadšenie. Nemám rada tlačenice, ktoré sú bežným javom otváracích udalostí.
pokračovanie článku
Áno, asi dosť kacírska otázka. Napriek tomu som si ju položila. Tento týždeň máme štátne sviatky hneď dva. V priebehu celého roku, ak ma kalendár neklame, je štátnych sviatkov a dní pracovného pokoja štrnásť. U poniektorých je mi vec jasná – sem patrí Veľká noc, Vianoce, či Všetkých svätých. To sú síce len dni pracovného pokoja, ale napokon dni, ktoré sa aj viditeľne a všeobecne slávia. pokračovanie článku
nepokojná duša, stále v pohybe
mamlynprolingo.sk